Tu musím priznať trošku opačné garde, petangové Poľsko našlo mňa ….. Druhá pravda, že na Poľsko mám obrovské množstvo drobných a milých spomienok , ale dve asi najväčšie. Chvíľku som premýšľal, že to dám do jednej spomienky ….ale to sa nedá , to si zaslúži minimálne dve. Takže pomeeeee. Na turnajoch v Čechách , hlavne v Brne sa popri domácich hráčoch objavovali dve Poľské rodiny. Wanda a Bogus Biel a Wiola a Andrzej Sliz (ich mladučký syn Jedrzej upútal moju pozornosť svojím osobitným štýlom a hlavne bronzovou medailou z MS juniorov v streľbe v roku 2003 v Brne a motala sa tam aj ich dcérka Katerzyna , no proste Kaška. ) Tu nesmiem zabudnúť pripomenúť vetu , ktorú pri kvalifikácii streľby vyriekol vtedajší tréner českých juniorov, že hráča ktorý by hádzal takým štýlom a nemienil sa zmeniť , by okamžite vyradil z kádra. Jedrzej to za tých 13 rokov moc nezmenil a stále patrí medzi najlepších stredoeurópskych strelcov. No a už to zas rozpisujem do šírky.
Začali sme sa aj občas baviť, stretli sme sa aj na turnajoch v Rakúsku a aj k nám do Piešťan prišli. A potom…..na turnaji o Zlaté prasátko v Brne v roku 2003 sa pri našej skupinke pristavuje Boguš a svojou česko – polštinou nás pozýva do Zywca na Silvestrovský petangový turnaj spojený aj so silvestrovskou zábavou. Obraciam sa na Tomanovcov a Blanka , že by išla , keby išla aj moja žena (zdvýham , mobil a…… že áno) Na to a pridáva Milan Sobolič a Martina Snopová, potom aj Ľubor Zámečník a Braňo Balaj s partnerkami . No základ slovenský silný. Pýtam sa aj mojich synov , ale tí s výrazom na tvári typu „s vami na Silvestra?“ odmietajú. Ale petang je mocný čarodej . Koncom novembra sa ozýva Ičko….a s kým by som hral v tom Poľsku? A už bol náš . Dva týždne na to sa ako samozrejmosť pridáva k výprave aj Lasky. Takže na Silvestra smer Zywiec, tenisová hala v strede mesta(teraz je tam nákupné centrum) a tam krásny petangový turnaj na antuke. S Milanom Soboličom vypadávame v semifinále proti mojej večnej rivalke „Mišelínke“, ktorá spôsobom držania gule , pripomínala čínskych ping pongistov a vypúšťala ju neďaleko svojej nohy a tá putovala a putovala a skoro vždy zastala pri košóne. Priznám sa , že tam som v petangu aj prvý krát „vypenil“ pre z môjho pohľadu nespravodlivosť , ale o to krajšie a častejšie bolo uzmierovanie s domácimi. Silvester bol parádny , vynikajúca zábava , snažili sme sa o dušu reprezentovať Slovensko v speve (Lasky), jedle a pití(všetci).
Všetky podrobnosti si nepamätám , ale dva zážitky dám. Oba sú z nasledujúceho rána. Bývali sme na internáte a umyvárne a WC sme mali spoločné. Blanka prichádza k WC a tam vo dverách stojí Lasky a oznamuje jej pamätnú vetu . „Blanka, nemôžeš je to obsadené ,seri.. tam reprezentačný triplet“. Áno spoločne sme v troch kabínkach vedľa seba trónili vtedajší reprezentanti Miro Toman, Milan Sobolič a ja.
Po tejto kultúrno-spoločenskej vložke prichádzame do jedálne, že sa rozlúčime , ale domáci , že nie treba zjesť čo zostalo zo včera a na mňa sa zamerali , že aj vypiť. A tak to išlo stále dokola. Naraz začalo vonku snežiť a tak sme dali ešte zopár „kapurkových“ a „kapotových“ a sneh pribúdal…a Boguš , ktorý nám rozprával o ich petangovom „festywale“ nás ešte zobral do campingu a odhrnul pol metra snehu a potom sme vyrazili smer Čechy …našťastie, lebo Zywiec zostal dva dni odrezaný od okolia.
Ale najvážnejšie, začala sa pre mňa jedinečná séria. 14 rokov rok čo rok navštevujem „Festywal gry w bule“, presvedčil a doviedol som tam už obrovské množstvo ľudí, lebo toto je absolútne najlepšia petangová akcia v strednej Európe a kto tam nebol tak zaváhal a treba to skúsiť, lebo …… 🙂